Prvá časť je na svete :) Prajem príjemné čítanie :) Každý deň bude nová časť :)
Sofia. To dievča má "úžasné" budiace schopnosti. Nikdy ma nenechá pospať si tak dlho, ako chcem. Tentoraz ma zobudila cez telefón slovami:
"Viky ! Viky ! Už si mala byť u mňa, kde toľko trčíš? Je 12:00 presne."
"Ty ešte spíš, že? Do hodiny nech si u mňa."
Ukončila hovor. Vzdychla som si a vytrepala som sa z postele. Obliekla som si rifľovú blúzku na ramienka (takú, akú nosí El, ten štýl), krátke nohavice na pás a čierne lodičky na platforme od Laboutina. S kúpeľne som schmatla malé zrkadlieko, ktoré používam na líčenie, a začala som majstrovať. Najprv som si dala korektor, potom tenkú vrstvu púdru, mascaru, líčka a červený rúž. Keď som zišla dolu po schodoch, pohľad na rodinu bol vtipný. Mama cvičila jógu, ocino bol zapozeraný do Ipadu a Simon niečo hľadal.
"Victoria! Konečne si vstala. Chodíš domov o polnoci, topánky si šľahneš do stredu chodby, vstaneš na obed, niekam sa vyparíš a potom to isté znovu. Takto to ide aspoň rok!"
"Simon, čo hľadáš?" ignorovala som ju.
"Ešte ma aj ignoruje!" znovu sa ozvala mamina.
"Ovládač." zavrčal Simon.
"Máš ho v zadnom vrecku. Ideme teraz so Sofiou nakupovať, potom k nám ide spať. Majte sa."
"Tie topánky!" zasyčala mamina.
Páni, tá si nedá pokoja. Pravda je taká, že s ňou nemám moc dobrý vzťah. S ocinom je len kvôli peniazom, totižto on je podnikateľ nejakej úspešnej firmy. Neriešim. U Sofii som bola do 5 minút, keďže býva len o pár domov ďalej ako ja. U nich som stále, takže som sa ani neobťažovala klopaním a rovno som vošla dnu.
"Ahojte." zakričala som, aby ma počuli.
Megan a Will (rodičia Sofii) okamžite došli došli do predsiene a vyobjímali ma.
"Dlho sme ťa tu nevideli." povedal Will.
"Naposledy predvčerom." zasmiala som sa.
Vtom došla Sofia. Vyobjímali sme sa a vyrazili sme.
"Šoférujem?"
"Rátam s tým." odvetila som.
Po 3 hodinách sme mali konečne nakúpené všetky potrebné veci do Londýna. Od ocina som dostala peniaze na teleobjektív, tak som si ho kúpila, takisto aj Sofia.
"Dnes večer ideme na žúrku?"
"Jasné, ale až večer. Opiť sa treba ešte aj v Taliansku, teraz sa budeme opíjať mesiac v Londýne."
Nasadli sme do auta a odviezli sme sa k Sofii domov. Zbalili sme ju, rozlúčili sme sa s Megan a s Willom, u nás sme sa priezliekli a išli sme sa rozlúčiť s celou mojou a potom aj Sofiinou rodinou. Na neskorý obed sme sa ešte išli najesť do jednej z najdrahších reštaurácii v Taliansku. Zvyčajne takto nerozhadzujeme, ale teraz sme to posledný krát a potom až o mesiac. Zamierili sme si to do klubu s názvom "Woulaliman." Ten názov musel vymýšľať nejaký opitý idiot. V klube nás poznajú, sme stálymi zákazničkami.
"Victoria! Sofia! Rád vás tu vidím!" zvolal majiteľ, ešte sme ani nestihli vojsť.
Vybozkávali sme sa s ním a sadli si na naše obvyklé miesta s výhľadom na celú Bolognu.
"To čo vždy." objednala som.
O chvíľu sme na stole mali whisky a pohár čistej vody.
"Na ex?" usmiala som sa šibalským výrazom.
"Na ex." zopakovala Sofia a vliali sme to do seba.
Sedeli sme tam do 2 ráno, no potom sme si uvedomili, koľko je hodín a vstali sme.
"Majte sa!" zahučala Sofia.
Musela som sa smiať, bola vtipná. Zavolali sme si taxík, keďže v takomto stave Sofia nemohla šoférovať a ja už vôbec nie. To je všetko, čo si z večera pamätám.
